Ľudský organizmus je zložitý systém, v ktorom všetky jeho časti spolupracujú a ovplyvňujú sa. Od najmenších buniek až po najväčšie orgány, všetky zložky tela sú prepojené v jemnej harmónii, kde funkcia jednej časti závisí od stavu a činnosti ostatných. Keď sa objaví nerovnováha alebo problém v jednej oblasti, môže mať reťazový efekt na celý systém.

Každoročne, 29. septembra, si pripomíname Svetový deň srdca. Tento deň nám pripomína, ako dôležité je venovať pozornosť nášmu srdcu –, ktoré zlyháva u mnohých ľudí bez ohľadu na vek. A hoci je to práve srdce, ktoré často zrádza, nie vždy je to jeho primárna vina. Všetko v našom tele je prepojené a nič nefunguje osamotene. Niektoré orgány, ako napríklad slepé črevo, žlčník slezina sú pre život postrádateľné, no iné, ako srdce, obličky a cievy, sú kľúčové pre naše prežitie.

Naša „moderná“ životospráva – nezdravá strava, nedostatok pohybu, stres, cigareta či alkohol – ničí naše telo, a tieto návyky sa hromadia, až kým nevytvoria nebezpečnú lavínu zdravotných problémov.

Preto je dôležité, aby sme si práve na Svetový deň srdca pripomenuli nielen naše srdce, ale aj obličky, cievy a ďalšie orgány, ktoré sú súčasťou tejto komplexnej rovnice zdravia. Vedeli ste napríklad, že aj ochorenia žíl a kardiovaskulárne ochorenia sú úzko prepojené? Obidva systémy – žilový aj srdcovo-cievny – zohrávajú kľúčovú úlohu v cirkulácii (obehu) krvi v tele.

Čo je dôležité vedieť je fakt, že sme druhou najrizikovejšou krajinou v Európe pokiaľ ide o kardiovaskulárne ochorenia (horšie sú na tom už len Ukrajina a Rusko). Je to aj preto, že aj keď vieme, že vysoký krvný tlak a vysoký LDL cholesterol sú pre náš organizmus nepriateľom, tak tieto problémy neriešime. Máme ako národ tendenciu riešiť problém, až keď sa stane.

Lepšie je problémom predchádzať, ako ich riešiť 

A aj nato slúži preventívna prehliadka u všeobecného lekára, na ktorú majú nárok všetci poistenci raz za dva roky (u darcov krvi je to raz za rok). „Úlohou všeobecného lekára je identifikovať rizikové faktory alebo ochorenia u pacienta. Potom pacientov poučíme o rizikových faktoroch, povieme im režimové opatrenia a navrhneme spôsoby liečby. Každý pacient s rizikovými faktormi by si mal upraviť svoj životný štýl a na nás je cielená terapia rizikových faktorov, aj ochorení. Od 1.1. 2024 sa nám znovu rozšírili možnosti pre pacientov a tak máme v rukách správnu liečbu artériovej hypertenzie, cholesterolu a robíme aj základný manažment obézneho pacienta.“  hovorí MUDr. Peter Makara, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného a praktického lekárstva. Ak zostaneme v téme srdca, všeobecný lekár dokáže manažovať artériovú hypertenziu, vysoký LDL cholesterol, NON – HDL cholesterol, obezitu a tiež pravidelnú kontrolu funkcie obličiek.

„ Ak človek nemá zdravotné problémy, každá preventívna prehliadka je príležitosťou na zachytenie všetkých rizikových faktorov. K dôležitým parametrom patria výška, váha. Potom mu zmeriame krvný tlak. Odoberieme krv, z ktorej vieme zistiť, či má poruchy cukrového metabolizmu, poruchy obličiek, pečene a podobne. Po 40 roku veku odoberáme pacientom od 1.1. 2024 aj všetky parametre tukového metabolizmu a tým pádom nevidíme len LDL cholesterol, ale aj zvyškový, teda NON-HDL cholesterol, ktorý tiež prispieva k zvyšovaniu kardiovaskulárneho rizika. Nad rámec vyhlášky so súhlasom poisťovní, robíme aj ABI index a SCORE tabuľku, na základe ktorej vidíme, v akom kardiovaskulárnom riziku sa pacient nachádza. Pokiaľ nie je vysoké, liečime ho v ambulanciách všeobecných lekárov. Od tohto roku tak kompletne liečime artériovú hypertenziu aj cholesterol. Máme všetky možnosti, vrátane farmakologických, aby sme týchto pacientov mohli sledovať a liečiť.“ hovorí MUDr. Peter Makara.

Prečítajte si aj: Rakovina vaječníkov: Ako sa môže šíriť a komu hrozí?

Najrozšírenejšia je artériová hypertenzia

Medzi pacientmi je podľa Makaru najviac rozšírená artériová hypertenzia. Dôležitosť jej komplexného manažmentu vyplýva najmä z toho, že vysokou príčinou chorobnosti a úmrtnosti pacientov, sú kardiovaskulárne ochorenia.

„Ak má pacient vysoký krvný tlak, zameriame sa na jeho cielené zníženie tak, aby sme dosiahli optimálnu hodnotu, teda 120/80 mmhG. Do liečby zapájame aj pacienta, ktorý si okrem úpravy režimových opatrení zapisuje v domácom prostredí hodnoty svojho krvného tlaku. Na základe toho môžeme liečbu upravovať. V tomto smere pomáha aj telemedicína, no zatiaľ na ňu nie sú upravené štandardy. Ide o systematickú racionalizáciu terapie, aby pacient dosahoval optimálne hodnoty krvného tlaku, nie iba pod hranicou artériovej hypertenzie, chceme optimálne hodnoty krvného tlaku,“ hovorí MUDr. Peter Makara.  

Všeobecní lekári merajú v rámci preventívnej prehliadky aj činnosť obličiek. V prípade rizikových pacientov aj pomer albumínu a kreatínu v moči (známe ako ACR). Ak na základe výsledkov zistia, že je porušená funkcia obličiek, liečia buď rizikové faktory alebo posielajú pacienta k špecialistovi – nefrológovi.

Kedy navštíviť všeobecného lekára a kedy špecialistu? Pre relatívne zdravého človeka je všeobecný lekár jeho prvým kontaktom. Nie nadarmo sa všeobecným lekárom hovorí aj lekári prvého kontaktu. Podľa slov Petra Makaru sa všetky rizikové faktory dajú zistiť a liečiť u všeobecného lekára. V prípade vysokého rizika alebo zhoršenia zdravotného stavu sa posielajú pacienti na konzultáciu k špecialistom. Ale zasa nie príliš skoro.

„Nízkorizikových pacientov liečia všeobecní lekári, vysokorizikových posielame k špecialistom. Aj keď príde u pacienta k zhoršeniu jeho rizika, pošleme ho na konzultáciu k špecialistovi. Je však dôležité špecialistov zbytočne nepreťažovať, lebo by sa mohlo stať, že sa k nim najmä kvôli dlhým čakacím lehotám nedostanú vysokorizikoví pacienti,“ dodáva MUDr. Peter Makara.

Vedeli ste, že: 

Aké vyšetrenia robí všeobecný lekár pri preventívnej prehliadke?

– odber krvi, moču, nad 40r. EKG, FOB, po 60r MOCA test,

– fyzikálne vyšetrenie, cielené pátranie po rizikových faktoroch civilizačných ochorení,

– cielené pátranie po rizikových faktoroch nádorových ochorení (FOB test, prehliadka kože),

– merania TK, P, v, hm, BMI,

– kontrola očkovania proti tetanu.

Rozbor zistených skutočností s pacientom, vyhodnotenie rizík, poskytnutie informácii. Prípadne individuálna edukácia, identifikácia rizikových faktorov a návrh na ich ovplyvnenie sú najviac atraktívnou súčasťou PP pre pacienta a môžu do budúcna zabezpečiť dlhodobú compliance.