Kristína Schreiberová

Fotografia nie je len povrchný odraz skutočnosti. Ide hlbšie pod povrch a dokáže zachytiť i jemné poryvy duše a ľudskej osobnosti. Aspoň tak vníma umeleckú fotografiu Kristína Schreiberová, umelecká fotografka a porotkyňa Krištáľového krídla, ktorá sa vo svojej tvorbe zameriava na fotografie osobností, akty a módu. Portréty často kombinuje s inými materiálmi, ako je sklo, zrkadlo, textil či striebro. Predstavila sa na samostatných výstavách na Expo Shanghai 2010, Fashion night v New Yorku a Bejrúte, v Prezidentskom paláci a v Slovenskom národnom divadla v Bratislave, v Slovenskom inštitúte vo Viedni a v Ríme.

1, Prečo práve umenie a umelecká fotografia? Čo vás na umení najviac fascinuje?

Od malička som vedela, že umenie sa stane mojou profesiou. Vždy som bola rada v spoločnosti zaujímavých a inšpiratívnych ľudí, ktorých som mohla obdivovať a od ktorých som sa mala čo naučiť. Preto aj vo fotografii pracujem najmä s ľuďmi-portrétmi, prostredníctvom ktorých skúmam hĺbku ľudskej osobnosti. Tak vznikol napríklad aj projekt, na ktorom priebežne pracujem už viac ako 20 rokov a nazvala som ho Podobnosti osobností. Je to projekt, kde prepájam podobnosť medzi osobnosťami svetovými a slovenskými. Hľadám podobnosti nielen fyzické, ale aj profesionálne. Zaujíma ma, nakoľko to, ako rozmýšľame, aký štýl života vedieme a akú profesiu vykonávame, sa nám vpisuje do čŕt a výrazu tváre… Takto sa stali súčasťou kolekcie napríklad aj herečka Milka Vášáryová, ktorú prirovnávam k talianskej herečke Silvane Mangano alebo hudobník Peter Lipa, ktorého som pripodobnila k Joe Cockerovi. V súčasnosti mám vo svojej kolekcii viac ako 200 podobností, ktoré priebežne vystavujem na Slovensku aj vo svete.

2. Aký je rozdiel medzi umeleckou fotografiou a bežným záberom?

Myslím si, že čokoľvek v živote robíme a pristupujeme k tomu s vášňou a zanietenosťou, má šancu stať sa zaujímavým. Vo svete umenia však vo všeobecnosti platí, že ak chcete vytvoriť niečo skutočne hodnotné, malo by to mať kvalitnú formu a aj kvalitný obsah. Snažím sa udržať tento balans, nech už sa púšťam do akéhokoľvek projektu.

Prečítajte si aj: Exmarkizáčka Adriana Poláková: Meníme sa v čase a priestore, dokonalé okamžiky sú prchavé

3. Čo je dôležité, aby sa fotografia podarila?

Na svoje projekty sa pripravujem tak, aby som sa nedostala do problematických situácií a snažím sa mať pripravený aj plán B. Keďže pracujem najmä s ľuďmi a nie so statickými objektami – nedajú sa položiť na miesto, osvetliť, nakomponovať a nafotiť. Preto ak pracujete s človekom, je dôležité vedieť s ním aj komunikovať a nájsť v ňom to najlepšie aj prostredníctvom ambiente, ktoré vytvoríte na placi. Pretože akokoľvek dokonalo bude oblečený alebo namaľovaný, oči prezradia to, nad čím uvažuje a ako sa cíti. Dôležité je príjemné fotografické prostredie, káva a rozhovor, ktorý vytvorí dôveru medzi modelom a fotografom. Preto aj môj ateliér nevyzerá ako fotografický ateliér, ale skôr ako obývačka spojená s kaviarňou.

4. Povedzte nám viac o vašom projekte FotoBar?

FotoBar je zážitkové fotenie na rôzne štýly. Vznikol na základe dopytu ľudí po fotení, ktoré netrvá dlho. Je to vlastne fotenie pri káve alebo drinku spojené s mini vizážou, buď ako sólo osoba, alebo ešte lepšie viac kamošiek. Celé to trvá okolo hodiny, ako keď idete s kamoškou na kávu a domov odchádzate s prezentačnými fotografiami.

5. Fotografujete aj známe osobnosti. Fotenie ktorej bol pre vás najväčší zážitok?

Každý človek je jedinečný a zanechá vo mne nejaký dojem. Pamätám si však na jedno fotenie reklamného posteru k jednému predstaveniu v Zürichu. Na placi sa stretli kostýmový výtvarník, spevák, herec a hudobník, každý inej národnosti. Pred fotením bolo treba najprv vytvoriť atmosféru, aby sme sa spoznali a vytvorili prepojenie, keďže sa nám všetkým jednalo o dosiahnutie úspešného výsledku. Na placi som vytvorila pojazdnú kaviareň-bar a s chlapcami som najprv vymyslela takú vizuálnu hru, ktorá nás prepojila a fotenie sa už potom nieslo v duchu zábavy a absolútneho odľahčenia.

6. Ktorá z osobností bola najviac fotogenickejšia ( ak sa to dá tak nazvať ), a ktorá naopak?

Každý človek má fotogenickú stránku alebo určitý výraz, kedy dobre vyzerá. Len ho treba nájsť, uchopiť a vedieť dostať do fotky.

7. Svoje umenie ste predstavili na výstavách Expo Shanghai 2010, Fashion night v New Yorku a Bejrúte. Fotografujete aj módu. Čo bolo pre vás najvýznamnejším zážitkom vo vašej kariére fotografky?

Jeden z veľmi dôležitých obrazov pre mňa je fotografia Monna, ktorá vznikla pri príležitosti oslavy výročia namaľovania obrazu Leonarda da Vinciho. Mona Lisa. Bol to taký taliansko-slovenský umelecký projekt, kde moja fotografia vyhrala prvé miesto. Tento obraz som neskôr darovala na Expo Shanghai Talianom a vytvorili sme tak symbolické prepojenie. Tento obraz mi priniesol veľa šťastia a pootváral mnoho dverí vo svete umenia.

8. Ste porotkyňou Krištáľového krídla. Ako hodnotíte 26. ročník tohto významného podujatia?

Členkou poroty Krištáľového krídla za výtvarné umenie som bola 16 rokov. Počas toho obdobia som sa mala možnosť stretnúť s mnohými inšpirujúcimi kolegami, ktorí boli nominovaní, ocenení alebo zasadali v porote. Po tejto dlhej dobe bol tento rok pre mňa prvým, kedy som z poroty vystúpila, pretože si myslím, že po tejto dlhej dobe treba nechať priestor aj ďalším kolegom, aby svojou prítomnosťou obohatili tento jedinečný projekt. Sledovala som celý vývoj zo zahraničia, kde čiastočne žijem, keďže s Krištáľovým krídlom ostávam aj naďalej spojená.

9. Každý počas svojej existencie prechádza istými premenami. Čo vy v živote považujete za svoju hviezdnu premenu?

Každý z nás má niečo, čo potrebuje komunikovať prostredníctvom tvorby. Tým, že som žila a tvorila dlhšiu dobu aj v zahraničí, tak som mala možnosť vidieť život a umenie aj v inom kontexte. Iste ma to čiastočne motivovalo a posunulo, ale svojmu štýlu ostávam verná.

10. Existuje niečo, čo chcete v živote ešte zmeniť a prečo?

Som vďačná za všetky krásne projekty, na ktorých som mala možnosť doteraz pracovať. Som spokojná, akým smerom sa uberá môj profesionálny život a keď ma niečo napadne, že budem chcieť v rámci života alebo tvorby zmeniť alebo upraviť, tak sa do toho pustím…

11. Čo považujete za zmysel života? Čo je vašim životným mottom?

Všetko v živote závisí od uhla pohľadu, teda spôsobu nášho nazerania. A to nielen v umení, ale aj v bežnom živote. Aj preto rada pracujem so zrkadlom ako nosičom mojim fotografií.

12. Čo vás robí najviac šťastnou?

Keď sa môžem pričiniť prostredníctvom svojej osoby a tvorby o krajší svet…

13. Máte nejaké výzvy alebo nesplnené sny, ktoré by ste chceli v budúcnosti naplniť a aké?

Mnoho profesionálnych snov som si splnila už v mladom veku. Skôr ako na konkrétne sny sa zameriavam na situácie, ktoré mi do života prichádzajú a tie nejakým spôsobom upravujem tak, že do nich vstúpim svojou kreativitou a dám im nový kontext. Takto sa stalo, že som jeden čas pracovala s módou alebo aj dizajnom, do ktorých som pretavila fotografiu. A takto vznikol aj môj projekt, časopis, ktorý vydávam 7 rokov. Je o víťazstve tých, čo sa nebáli kráčať vlastnou cestou, na ktorej víťazia. Preto dostal magazín názov Victoria.

Reklama na magazín Vintage District