Redakčný tip

DANY MOMENT o vzťahoch v kapele: Vieme, čo nás rozdeľuje. Ale oveľa silnejšie je to, čo nás spája

DANY MOMENT o vzťahoch v kapele: Vieme, čo nás rozdeľuje. Ale oveľa silnejšie je to, čo nás spája
Reklama

 

Štvorica talentovaných hudobníkov, ktorú tvoria Denis Kolek (spev), Michal Sluštík (gitara), Alex Šulavík (bicie) a Marek Jurčík (basgitara), má veľký potenciál zamiešať karty na slovenskej hudobnej  scéne. Po rokoch driny netaja, že sú pripravení vstúpiť na veľké pódiá a presvedčiť priaznivcov hudby o svojich kvalitách. O novej kapele Dany Moment sme sa porozprávali s jej frontmanom Denisom Kolekom a manažérom Andrejom Juhaniakom.

Piesne tejto formácie, ktorá je nepochybne veľkým spestrením slovenskej hudobnej scény, nie sú prvoplánové, práve naopak. Čas, ale v neposlednom rade i energiu, ktorú venujú vlastnej tvorbe, postupne zúročujú späť. Ich aktuálny hit Moje srdce je iba jedným z  dôkazov tvrdenia, že pokiaľ niečo robíte s vášňou a so všetkým entuziazmom sveta, inak, než úspechom, to skončiť nemôže.

V rozhovore sa dozviete:

  • prečo premýšľanie nad názvom kapely považujú doslova za fatálny moment,
  • ako medzi sebou riešia súboj mužského ega,
  • akú úlohu v ich zoskupení zastáva manažér Andrej, a prečo je pre kapelu nepostrádeľný,
  • s akou novinkou prišli na trh a vďaka nej sú jedineční,
  • prečo bolo nevyhnutné začať naslúchať fanúšikom na vlastných koncertoch,
  • ako sponzori reagujú na ponuky spolupráce v prípade kapely, ktorá nie je na scéne dostatočne etablovaná,
  • prečo je žánrová vyváženosť členov kapely nepochybne veľké plus?

Denis, ty ako frontman, ako by si opísal históriu vzniku skupiny Dany Moment niekomu, kto vás zaregistroval možno až teraz?

Denis: Kapela vznikla na prelome rokov 2018 / 2019. Od začiatku sme mali jasno v tom, že chceme hrať vlastnú tvorbu. Počas našich spoločných stretnutí sme s chalanmi veľa skúšali, hrali, džemovali a z podaktorých džemovačiek vzišli konkrétne skladby, ako napríklad Nymfomanka. Keď sme dali dokopy zhruba desať pesničiek, začali sme koncertovať. Samozrejme, tých koncertov bolo v tom čase málo, asi päť za rok. (úsmev) Potom prišiel Covid, takže rovnako ako v prípade iných umelcov, aj my sme sa zamerali hlavne na novú produkciu a naše napredovanie.

Od roku 2021 je súčasťou vášho zoskupenia aj manažér Andrej Juhaniak. Andrej, otázka na teba. Aké boli tvoje prvé dojmy, keď si chalanov spoznal, videl ako fungujú, počul ich hrať naživo. A ako si sa do kapely vôbec dostal?

Andrej: Všetci sme z jedného mesta – z Považskej Bystrice. Vyrastali sme takpovediac spolu. Videl som pár ich koncertov a už vtedy si povedal, že táto hudba má potenciál a na trhu niečo takéto určite chýba. Tým, že si s chalanmi rozumieme aj ľudsky, moje skákanie pod pódiom prešlo celkom prirodzene k spolupráci aj na tejto úrovni.

Mimochodom, čo je to fráprock? Priznám sa, že toto slovo som ešte nepočul.

Denis: Je to názov štýlu, ktorý sme si vymysleli, pretože v našej hudbe nájdete rock, pop, hip hop, funky, alternatívu. Michal preto našiel jedno súhrnné slovo a spravili sme si vlastný žáner. Ono to má čo do seba aj z marketingového hľadiska. Keďže sme si vynašli vlastnú hudobnú kategóriu, sme v nej najlepší. (smiech)

Akým spôsobom vzniká vaša hudba? Áno, už na začiatku ste si povedali, že sa chcete venovať vlastnej tvorbe, ale kto skladá hudbu, píše texty atď?

Denis: Kým vznikla kapela Dany Moment, fungoval som ako sólista Denis Kolek. Mal som v „šuflíku“ nejaké svoje piesne, niektoré z nich sú aj na albume Nymfomanka. Väčšina piesní ale vzniká predsa len na našich skúškach. Nahrávame si nápady, potom si ich spätne púšťame, človek pochopiteľne zacíti, keď niečo vystrelí štýlom WAW a hlbšie v ňom zarezonuje. A my sa fakt aj zhodneme. To dolaďovanie do finálnej podoby, aby tá nezáväzná džemovačka vypálila čo najlepšie, nás baví najviac.

Samotné texty ale píšem hlavne ja. Mám rád texty, ktoré sú hlbšieho, vážnejšieho charakteru. Možno je to dané tým, že hrám na akustickú gitaru. Keď ju chytím do rúk, zapína sa vo mne gombík hlbšieho cítenia. Niekoľko našich piesní má ale uletenejší charakter, o čo sa zas pričinia chalani, keď do nich dajú vlastný rukopis, podmaz.

Komu dávate vypočuť vaše skladby ako prvému? Od koho prichádza ten prvotný feedback?

Denis: Istý čas to bola moja mama, no pochopil som, že to nebol najlepší nápad. (smiech) Má už svoj vek a niektoré veci vidí, nazvem to, inak, než mladšia generácia. Takže sa stávalo, že som jej nadšený niečo pustil a ona to zmietla zo stola s tým, že: „Ale Denis, toto sa mi vôbec nepáči.“ Zbytočne som bol z toho rozladený. Takže v súčasnosti je to predovšetkým moja partnerka, ktorá mi povie vecný názor, konštruktívnu kritiku. Nikdy mi nevráti skladbu so slovami, že je to totálna haraburda. Skôr mi zdôrazní veci, na ktorých by som mal ešte zapracovať.

Zhodnete sa vy – ako členovia kapely, ktoré hudobné nápady pretaviť do finálnych piesní?

Denis: Určite. Dokonca si myslím, že tým, že každý z nás podvedome inklinuje k určitému žánru, napríklad bubeník je typický oldschool, basgitarista a gitarista zbožňujú Red Hot Chilli Peppers, ale tiež funky a ja počúvam všetko od ľudoviek a popu až po čardáš, je aj náš štýl zaujímavejší, pestrejší.

Ako riešite prípadný rozkol v kapele? Najmä v situáciách čo zaradiť na album či do koncertného repertoáru? Napríklad, kapele Elán sa najviac osvedčilo hlasovanie.

Denis: Toto je vec, ktorá u nás prechádza vývojom. Vysvetlím to. Najskôr to bolo o tom, čo sa páči nám. Časom sme si ale začali viac všímať, ako na jednotlivé skladby reagujú fanúšikovia. Vďaka koncertovaniu sme mali možnosť odpozorovať rôznorodé reakcie ľudí. Videli sme, pri ktorých piesňach fanúšikovia tancujú a bavia sa, ale na druhej strane nám nepriamo poukázali aj na skladby, ktorým niečo chýba. A to tým, že si odišli kúpiť pivo, začali sa medzi sebou rozprávať a podobne. Následne sme sa o tom s chalanmi rozprávali a zhodli sa na tom, že buď na takýchto skladbách ešte zamakáme, alebo ich z koncertného repertoáru vypustíme.

Andrej, keď chalanov sleduješ na pódiu, všímaš si hlavne to, ako hrajú, alebo prítomných ľudí respektíve stíhaš oboje?

Andrej: Už som v tom taký ponorený, že mám oči naozaj všade. (smiech) Nielenže pozorne sledujem chalanov, ale taktiež obchádzam pódium z rôznych uhľov. I keď sa snažím trošku odosobniť, veľmi reflektujem na reakcie publika, ktoré sú nielen pre ďalší vývoj kapely nesmierne dôležité.

Venujme sa teraz jednej z kľúčových úloh manažéra. Ako reagujú potenciálni sponzori a obchodní partneri, keď za nimi prídeš a predstavíš im kapelu, ktorá zatiaľ nie je príliš známa a funguje relatívne krátko?

Andrej: Na moje prekvapenie, a to napriek tomu, aká je doba, veľmi dobre. Čo ich primárne zaujíma, je aktuálna tvorba Dany Moment, sociálne siete, odozvy ľudí, dosah hudby, marketingová komunikácia. Väčšinou ale natrafím na ľudí, s ktorými máme rovnako nastavené hodnoty. To znamená, že ich osloví samotná hudba a skladby, na ktorých si chalani dávajú fakt záležať. Mám ešte aj taký svoj malý tím pomocníkov, spolu intenzívne komunikujeme a vymýšľame, čo ďalej. Čerstvou posilou v ňom je gitaristova žena. Tá dokáže zahrať na nôtu tak, že najnovšie už aj záujemci oslovujú nás. (smiech)

Ako vlastne vznikol názov kapely?

Denis: S kapelou sme už mali za sebou pár koncertov a povedali si, že by bolo fajn sa aj nejako volať. Jeden večer sme si sadli, že ideme vymyslieť názov. Vypísali sme celý zošit, zaznačili doň asi milión nápadov, no v skutočnosti nás žiadny z nich neoslovil. Vyšli sme teda zo skúšobne smerom k autu, že budeme pokračovať zajtra. Kolega Michal mi ale povedal: „Denis, daj ešte niečo svoje.“ Pustil som im skladbu, ktorú som nahral dávnejšie ako sólista. V pesničke sa spievalo: Žijeme pre daný moment, potiahneme to, kým sa dá. V tom sme sa všetci na seba pozreli a povedali: „Dany Moment! To bolo úplne ako z neba, ako zázrak. Nik o tom nediskutoval, všetci sme okamžite vedeli, že názov kapely bude skrátka Dany Moment.

Už niekoľko týždňov máte vonku singel Moje srdce. Čo nám o ňom poviete?

Denis: Túto pieseň som zložil zhruba pred troma rokmi, bol som v takom zvláštnom rozpoložení. Nemal som partnerku, a hoci sa vo vzťahu neraz cítim ako tiger v klietke, bez lásky je mi smutno. Túžim po láske a rád skladám precítené piesne. To, čo sa odohráva v mojom vnútri, rád pretavím práve do hudby. V tom čase som si často predstavoval ideálny vzťah, premýšľal nad určitými situáciami v mojom živote. Táto pieseň bola zo začiatku v inom aranžmáne, v takom slaďákovom. Keď som ju prvý raz zahral na skúške, chalani neboli úplne nadšení. Hneď ma zvozili, že všetko robím až príliš pomalé a zaláskované. Rozhodli sme sa, že skladbe dáme celkom iný kabát a dodáme jej šťavu tým, že každý do nej pridá to svoje. Postupne, počas jej úprav, sa nám začala páčiť čoraz viac a s finálnou verziou sme už boli všetci maximálne spokojní.

Andrej, ako vznikal videoklip? Si ty, ako manažér, spokojný, do akej miery sa nová verzia odlišuje od tej pôvodnej?

Andrej: Klip vznikal samozrejme úplne inak, než bolo plánované. Hľadali sme vhodný, industriálny priestor, no budovy, ktoré sme vygooglili, už dávno neexistujú. (smiech) Aby sme neprešvihli dohodnuté termíny a dodržali tiež všetky záväzky, neostalo nám nič iné, než improvizovať. Oslovil som preto s malou dušičkou kamaráta z Považskej Bystrice, podarilo sa nám zabezpečiť strechu jednej parádnej budovy, dohodol sa deň natáčania a napriek veľkej improvizácii sa nám podaril vyrobiť, aj podľa ľudí, ktorí klip videli, originálny vizuál, a to nielen čo sa výhľadu týka.

Keď už hovoríme o ohlasoch, aké si, Denis, zaregistroval ty?

Denis: Bez preháňania, ja som zatiaľ nepočul negatívny feedback. Možno sa to zmení po tom, ako vyjde tento rozhovor. (smiech) Aj keď sa odosobním a pozriem na klip s odstupom času, vidím skupinu hudobníkov, ktorá na sebe maká. Jasné, keď počúvaš pesničku a vidíš videoklip každý deň hneď niekoľkokrát, začneš ho byť presýtený. No potom mi stačila týždeň – dva pauza a moje dojmy ostali rovnaké. Myslím si, že bolo výborným rozhodnutím vyjsť von práve s touto skladbou ako s prvou.

Štyria chalani v kapele. Nedochádza medzi vami k žiadnym treniciam? K súboju ega?

Andrej: Povedzme, že v skupine máme zastúpené silnejšie egá, ale i miernejšie.

Denis: Upresním to. Náš basgitarista je absolútny flegmatik a bubeník zas človek, ktorý dokáže excelentne lavírovať aj vo vypätých situáciách.

Andrej: Michal s Denisom sú určite najsilnejšie egá, takže medzi sebou trošku bojujú a mnoho vecí si dajú i patrične „vyžrať“. (úsmev) Na druhej strane je fascinujúce, ako sa dokážu razom udobriť a bezproblémovo fungovať ďalej.

Denis: My sme totiž s Michalom tak trošku protipóly. On nepije, nefajčí, nekonzumuje mäso, pretože je vegán, má rád systém a poriadok. Takisto je nadmieru zodpovedný. Ja som opak. Rád si dám pivko i cigaretku k tomu, neodmietnem fast food a občas mávam v živote chaos. ALE! My sa síce dokážeme posekať, ale vzápätí si aj všetko vysvetliť. Veď komunikácia je základ. A čo je najdôležitejšie: obaja vieme, že je tu niečo, čo nás rozdeľuje. Ale oveľa silnejšie je to, čo nás spája.

Dodržiavate rituály pred vstupom do štúdia? Prípadne pred koncertom, kým vyjdete na pódium?

Denis: Máme veľmi dobré intro na MP3, ktoré sa pomaly, ale iste, stáva naším rituálom. Sú na ňom nahraté efekty, porovnateľné s atmosférou v kinosálach. Maximálne si ich užívame. Toto intro sme si vyskúšali na koncerte v Púchove a odozvy boli neskutočné. My by sme si totiž želali, aby už začiatky našich koncertov boli pre poslucháča Wau! A v rovnakej atmosfére chceme koncert i ukončiť. Tento rituál, ktorý nadväzuje na zmienené intro, spočíva v tom, že sa nazvučíme, zídeme dole z pódia, pustíme toto intro, a keď začne „šľapať“, presne vieme, kedy sa vrátiť na pódium. Ja prichádzam ako posledný a o pár sekúnd odštartuje jedna veľká šupa. (úsmev)

Andrej, aké sú najbližšie plány kapely Dany Moment?

Andrej: Najbližšie plány súvisia jednoznačne s pesničkou Moje srdce. Radi by sme ju dostali do povedomia ľudí vo všetkých kútoch Slovenska. Máme pripravené i nové single a na pláne nové natáčania videoklipov. Po ťažkých a dlhých mesiacoch s Covidom tu máme leto – obdobie koncertov, festivalov, zábavy. A my by sme chceli hrať pred ľuďmi čo najviac. Nadobudnúť skúsenosti, načerpať nové podnety, osloviť čoraz viac fanúšikov. Podporné veci k tomu, ako povedzme merch či webovú stránku, máme pripravené. A na veľké koncerty sme už teraz viac než pripravení…

Reklama
Tags: ,

Mohlo by vás zaujímať

Reklama
Menu

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia najmä na zlepšenie kvality služieb a vášho zážitku z čítania. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte vo Vašom prehliadači.

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť