Redakčný tip

Celeste Buckingham: Ľutujem len to, že som sama sebe neverila viac

Celeste Buckingham: Ľutujem len to, že som sama sebe neverila viac
Reklama

 

Veľa ľudí si myslí, že sú odborníkmi na všetko, v dnešnej dobe obzvlášť. Ja by som si napríklad nikdy nedovolila kafrať do remesla huslistovi, i keď sa obaja venujeme hudbe. Pre mňa ostáva najdôležitejšie, aby veci, ktorým sa venujem, mali hĺbku. A už ma zaujíma najmä môj názor, hoci to bol dlhý proces.” O tom, ale taktiež o pozadí vzniku nového albumu LIFE, sme sa porozprávali so speváčkou Celeste Buckingham (27).

Na sociálnej sieti ju sledujú desaťtisíce dievčat i žien, ktoré sa na ňu obracajú s otázkami ďaleko nad rámec hudby. Celeste má napriek mladému veku skúseností na rozdávanie. Napísať motivačnú knihu sa ale nechystá. Spisovateľské ambície však má a aktuálne si voľné chvíle na milovanej Madeire vypĺňa písaním historického románu zo 17. storočia. Pesničky netvorí prvoplánovo, necháva v nich aj skryté odkazy.

Ak je reč o jej umeleckom talente, za svoju najsilnejšiu devízu považuje schopnosť vymyslieť texty piesní a k nim melodické linky tak, aby mali tú správnu rezonanciu. Tvrdí, že už si prežila rôzne vlny popularity a aktuálne sa nachádza vo fáze, keď si jej pesničky nájdu svoj okruh poslucháčov. Obdobie, keď sa o vlastnú hudobnú budúcnosť obávala, je našťastie definitívne zažehnané. Ale bez podstatných, ba až radikálnych zmien v jej živote, by to nešlo…

Skladba Another Life, ktorá je v poradí treťou vydanou piesňou z tvojho nového albumu Life, je akousi oslavou desaťročnice od vzniku mega úspešného singlu „Run Run Run“. Dalo by sa v preklade povedať, že si bežala k novému, dynamicky odlišnému životu…

Presne tak. Posledné roky som urobila niekoľko radikálnych krokov, môj život sa zmenil úplne od základov. Nový album Life bol príležitosťou a spôsobom, ako si upratať názory, hodnoty, rozporuplné pocity. Posledné dva roky boli v mojom živote prelomové. Počas mnohých, nie vždy jednoduchých rozhodnutí, som viedla sama so sebou vnútorný dialóg o tom, ako by môj život vyzeral, keby som sa v danom momente rozhodla inak. A to je v poriadku, riešila som to i počas terapií s psychologičkou. Aj moja mama hovorí, že človek sa každých sedem rokov zamýšľa nad zmenou a rozhodne sa na základe možností, ktoré aktuálne má. Podobné dilemy bývajú prirodzené v situáciách, keď človek uskutočňuje veľké zmeny. S Matějom Vávrom, ktorý so mnou na albume spolupracoval, sa nám doň podarilo práve túto myšlienku zapracovať, za čo som vďačná, a pohrala som sa s ňou i v texte spomínanej piesne.

Keď už sme pri tých rozhodnutiach, je niečo, čo naozaj ľutuješ?

Ja hovorím, že nie, no nie je to asi pravda. Snažím sa nič neľutovať, vraví sa, že všetko je na niečo dobré a ak človek nedokáže kúsok toho dobra nájsť, aspoň sa poučí. Dnes už viem, že som sa príliš veľa a často nechala ovplyvňovať ľuďmi, ktorí mi v skutočnosti nepriali. Ktorým na mne nezáležalo. Ľutujem, že som v minulosti až priveľa spochybňovala vlastné rozhodnutia. Ľutujem, že som sama sebe neverila viac.

Vzhľadom na všetky tie veci, ktoré sa udiali v tvojom živote a zaviali ťa až na ďalekú Madeiru, dá sa povedať, že si fatalistka?

Nie, nie som. Myslím si, my sami si vytvárame svoj osud. Áno, niektoré veci sa skrátka mali stať, pretože iné vysvetlenie pre ne nie je. Dostali sme sa do bodu, keď to inak nešlo a určité udalosti sa stali, aby sme sa ocitli presne tam, kde sme. Ak človek má možnosti a príležitosti, netreba sa báť, ale využiť všetko, čo mu príde do cesty.

No ako to máš vo vzťahoch? Nevravíš si po rozchode, že tak to malo byť a je ti súdený iný muž?

Kedysi som po rozchode prežívala hnev. Bez ohľadu na to, či som vzťah ukončila ja, alebo druhá strana. Nebol to hnev na druhého človeka, no skôr hnev, že opäť som sa ocitla v situácii, keď mi nevyšiel vzťah a niečo, o čo som sa tak veľmi snažila, aby fungovalo. V mojom slovníku totiž nenájdete slovné spojenie Nie, nedá sa. Vždy sa pýtam: Ako to urobiť? Poďme to premyslieť. Zároveň mám v sebe kontrolky, ktoré sa zapnú, akonáhle viem, že daná situácia je nezachrániteľná. Moje vzťahy „krachli“ z rôznych dôvodov, no jedno mali spoločné. Vždy ich ovplyvňovala moja práca. Hoci som sa snažila oddeliť Celeste – speváčku od Celeste doma, nevyšlo to. Nevzdala by som sa mojej kariéry, neviem žiť bez hudby. Ale už viem, že musím mať pri sebe niekoho, kto to celé zvládne a kto sa nebojí toho všetkého okolo mňa.

Až neskôr som si uvedomila, že všetok ten hnev si nosím naďalej so sebou. Na tom som pracovala a aj tento album sa stal mojou malou terapiou. Cestou, ako spracovať nahromadené emócie a zbaviť sa povedzme i takéhoto hnevu. Som šťastná, že vznikal v dobe, keď som single. Ak by som mala pri sebe partnera alebo niekoho, kto by emocionálne odtiahol moju pozornosť, som si istá, že by vyzeral inak.

Aký je vlastne tvoj nový album Life?

Napriek tomu, o čom rozprávam v predchádzajúcich riadkoch, je skutočne rytmický, šťastný, tanečný a reflektujem v ňom aj na pocity, že je OK necítiť sa dobre, ale nie stále. Neneste hnev ako kabát a dajte ho dole. Nejde to? Potom sa nebojte požiadať o pomoc.

Vieš si predstaviť, že by si sa opäť ocitla v mediálnom ošiali, aký si zažívala pred pár rokmi?

Božechráň! (smiech) Tento model mi absolútne vyhovuje a pravdepodobne mi zachránil život. Bola som už taká vyhoretá, vyčerpaná a smutná, že bolo iba otázkou času, keď by sa mi hudba absolútne sprotivila. Pritom hudba je moje všetko. Ten pocit už nechcem viac zažiť.

Napriek tvojmu vzťahu k hudbe je o tebe známe, že nerada navštevuješ koncerty. Platí to stále?

Áno. (smiech) ALE! … tento rok som navštívila úžasný jazzový festival na Madeire. Neskutočný zážitok. Dokonalá africká americká hudobníčka s vlastnou jazzovou kapelou, k tomu portugalské víno v ruke, deka na tráve, čerstvý vzduch, veselí ľudia, kamaráti … nádhera.

Festivaly vo všeobecnosti nemusím, s výnimkou, keď na nich vystupujem. Taký maďarský Sziget, kde sme cestovali s kapelou King Shaolin o deň skôr a pozreli si miesto, kde budeme koncertovať. No ísť tam súkromne, brodiť sa blatom, v noci čakať hodiny na taxi, pretože všetci okolo sú pod parou, vystáť si nekonečne dlhý rad kvôli minerálke a podobne? Chtíč tohto typu mám dávno za sebou. (smiech)

Chalani z kapely King Shaolin účinkujú aj v tvojom nove klipe Another Life. Prečo až teraz?

Celý nový album sprevádzajú zaujímavé výročia. Desať rokov od vydania Run Run Run, viac než desať rokov na scéne, deväť rokov koncertovania s King Shaolin. Počas nahrávania albumu vravím Matějovi: „Vieš o tom, že už sa hudbe venujem vyše dekády?!“ On na to: „Fakt! Ty jó!“ Aj s rodičmi sme mali pekný večer, obzrela som sa späť a spomínala na všetko, čo som zažila, dosiahla. Môj otec, čo mimochodom vnímam ako veľký kompliment (smiech), povedal: „Not bad!“

Viackrát si sa vyjadrila, že King Shaolin, ako svoju sprievodnú kapelu, by si nikdy nevymenila. Čím ťa neprestávajú fascinovať ani po rokoch?

Oni sú fakt šikovní v tom, že vedia urobiť pesničku, ktorá zaujme diváka na báze atmosféry. Zažila som to pri nich nespočetne krát. Môžu prísť kamkoľvek, na miesto, kde ich nik nepozná. Zrazu sa postavia na pódium, začnú hrať, skákať tým svojím spôsobom a strhnú na seba všetku pozornosť. Prichádzajú ľudia a šalejú. Sú zvedaví a chcú vedieť, čo sa to sakra deje? A nech je to čokoľvek, rozhodli sa byť toho súčasťou. Zbožňujem ich, úžasne napredujú, majú pozitívne a energické pesničky. Ľudia na Slovensku ich začali konečne poriadne registrovať. Preto – som to ja, ktorá dúfam, že ma King Shaolin nevymenia.

Zmenil sa ti, azda aj pre tvoje súčasné nastavenie, okruh priaznivcov, sledovateľov na sociálnej sieti?

Do veľkej miery sú tam tí istí, ktorí zrejú spolu so mnou. No pribúdajú i mladé ženy, čo ma nesmierne teší. Komunikácia s nimi vie byť veľmi podnetnou, obohacujúcou.

celeste
Zdroj foto: Dorota Holub

O akých témach sa zvyčajne rozprávate?

Hudba, psychické zdravie, vzťahy s rodičmi, problémy s partnermi, šikana v škole, sebaláska. Je toho veľa a s mnohými dievčatami či ženami, s ktorými si dlhodobo píšeme, máme vybudovaný kamarátsky vzťah. Dokonca mám vskutku zorganizovanú skupinku fanúšičiek, ktoré komunikujú aj medzi sebou, mávajú „live chat“, veľakrát sa k nim pridám a debatujeme hodiny.

Aj v tomto inak vidím rozdiel. Na začiatku kariéry sa umelec či osoba, ktorá mu zodpovedá za sociálne siete, snaží rýchlo nahnať fanúšikov. Nebudeme si klamať, čísla sú a boli pre biznis predsa dôležité. No to, ako fungujem v poslednom období ja, je pomalý, respektíve intímny proces získavania fanúšikov. Ide presne o ten spôsob, ktorý chcem robiť do konca života. Ten prvý ma už absolútne nezaujíma.

Vydávaš nový album Life. Aké máš od neho očakávania?

Úprimne, čo sa biznisu týka, žiadne. Hudobný biznis a hudba sú dve rozdielne veci a takto separované ich mám aj vo svojej hlave. Budem šťastná, ak sa ľudia budú pri jeho počúvaní usmievať. V dnešnej dobe, keď svet okolo nás vyzerá tak, ako vyzerá, by som si priala, aby ľudia aspoň na moment vypustili všetko zlé, čo ich trápi. Aby im album spríjemnil deň a navodil pekné myšlienky. Aby sa aspoň na chvíľu cítili šťastne a bezstarostne.

 

Reklama

 

Tags: ,

Mohlo by vás zaujímať

Reklama
Menu

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia najmä na zlepšenie kvality služieb a vášho zážitku z čítania. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte vo Vašom prehliadači.

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť